Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb

Zima, zima, zimička

Zima, zima, zimička

 

Mnoho ľudí na zimu nadáva a teší sa, kedy sa konečne oteplí. Toto ročné obdobie skrýva ale mnoho krásnych vecí, ktoré môžeme prežiť.

November, kedy sa  začína ochladzovať a padá prvý sneh, začína poriadna zima a každý z nás sa chystá na toto chladné obdobie. Čiapky, rukavice, teplučké čižmičky            snehuliaci, sánkovanie, chladný zimný vánok.

Urobím si snehuliaka na najbližšom brehu.
Urobím si snehuliaka z bielučkého snehu.
Jedna guľa, druhá guľa, tretiu na vrch dám
a už stojí snehuliačik a už stojí tam.

 

Košieľku má snehuliačik čistučkú a svetlú,
Nos má z mrkvy, oči z uhlia, miesto ruky metlu.
A keď ľudia uvidia ho, povedia si tak:
„Pozrite sa, aký je to krásny snehuliak!“

 

Takto nejako to začína u každého z nás, však?

A veľmi dôležité v tomto mesiaci je začínajúca sa príprava na najkrajšie sviatky v roku „Vianoce“ a záver starého roka a príchod nového roka.

Pečenie medovníkov, nakupovanie darčekov, vyzdobovanie našich domčekov a všetko čo nám vytvára ten „vianočný-sviatočný“ pocit. Aj my sme piekli výborné medovníky, ktoré sme usilovne ozdobovali,  stavali snehuliaka, ale takého veľmi špeciálneho, ktorý sa nám ani vo vnútri, v teplúčku nerozpustí, tvorili sme adventné vence a svietniky, maľovali zasnežené krajinky a písali vianočné pohľadnice blízkym. A aby nám bolo veselšie, dni nám prišli spríjemniť detičky zo základných škôl s vianočným programom.

Vianoce sú najmä o tradíciách, no aj tie sa dom od domu líšia. Každý kút Slovenska má vlastné zvyky, bez ktorých si tie najkrajšie sviatky v roku už ani nevie predstaviť. Z generácie na generáciu sa však dedia hlavne hodnoty, aké si so sebou nesieme bez ohľadu na to, kam nás život zaveje. Koncom decembra preto každú rodinu ovládne typická vianočná nálada. Aj naši seniori pochádzajú z rôznych miest a dedín, a preto veľakrát s údivom počúvame aké tradície a zvyky prevládali v ich rodinách a príbytkoch.

Podobne sme všetko prežívali a prežívame aj my v našom domove s našimi seniormi. Rozmýšľanie nad novými predsavzatiami, čo urobiť inak v novom roku, ako sa rozlúčiť s tým predchádzajúcim …… neminulo nikoho z nás. A my sme sa nelúčili len s koncom roka, ale aj s kolegyňou, dlhoročnou zamestnankyňou Domova dôchodcov pani Katarínou Krakovskou, ktorá dlhé roky napĺňala dni našim seniorom smiechom a porozumením. Ďakujeme Katka

A sme na prelome rokov 2017 a 2018. Zabudnime na to zlé a pamätajme len to pekné. V novom roku, bok po boku, milujme viac, usmievajme sa viac a myslime a buďme viac so svojimi blízkymi, rodičmi, starými rodičmi.

     „Prechádzam sa bielym mestom, všade sála svätý mier. V hlave, v srdci nosím teba, buď si istá, to mi ver. Už sme zase o rok starší, o krok bližšie… možno nie. Každý rok však má svoj zmysel, s ním sa kráti čakanie. Dnes nepriateľ je priateľom a vzdialení sú blízko, to vieš. Až večer pozrieš na Mesiac, vedz, že ja sa dívam tiež. Ak budeš na mňa myslieť, tak ako ja na Teba. Budeme spolu, budem s tebou, a ani zázrak nám netreba. Za oknom tuším trochu mrzne, všade je romantický sneh. A ja túžim stále viac vnímať Tvoj úprimný smiech.“

 

Vitaj nový rok!

Január.  A opäť začíname odznova…

Napísala: Mgr. Dominika Boľfová